Život Prešova
online
online
Vodcovia Azerbajdžanu a Arménska odmietajú mierové rozhovory
30.09.2020 Celý región
Jerevan/Baku
30. septembra (TASR) - Vedúci predstavitelia Azerbajdžanu a Arménska
odmietli v utorok myšlienku viesť mierové rozhovory, pričom sa navzájom
obvinili z marenia rokovaní o Náhornom Karabachu. Počas troch dní
ťažkých bojov tam zahynuli už desiatky ľudí, pripomenula agentúra AP.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pre ruskú štátnu televíznu stanicu Rossija 1 uviedol, že Baku je odhodlané rokovať o riešení situácie, ale Arménsko bráni procesu.
"Arménsky premiér verejne vyhlasuje, že Karabach je Arménsko, bodka. O akom rokovacom procese môžeme v takomto prípade hovoriť?" pýtal sa Alijev.
Poznamenal, že podľa zásad sprostredkovaných Minskou skupinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bola založená v roku 1992 s cieľom vyriešiť konflikt, "územia okolo bývalej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti by mali byť prevedené na Azerbajdžan".
Alijev uviedol, že ak arménsky premiér Nikol Pašinjan povie, "že Karabach je Arménsko a že by sme mali rokovať s takzvaným bábkovým režimom Náhorného Karabachu, snaží sa narušiť formát rokovaní, ktorý existuje už 20 rokov".
Pašinjan zase pre Rossiju 1 povedal, že "je veľmi ťažké hovoriť o rokovaniach, keď prebiehajú konkrétne vojenské operácie". Podľa jeho slov nemá konflikt vojenské riešenie, pričom vyzval na kompromis. Ale najskôr musí Azerbajdžan "okamžite ukončiť agresiu voči Náhornému Karabachu a Arménsku", zdôraznil Pašinjan.
"Všetci to vnímame ako existenčnú hrozbu pre našu krajinu, v zásade to vnímame ako vojnu, ktorá bola vyhlásená Arménom, a naši ľudia sú teraz jednoducho nútení využiť právo na sebaobranu," dodal arménsky premiér.
Od nedele hlásilo ministerstvo obrany Náhorného Karabachu 84 zabitých vojakov. Alijev uviedol, že na strane Azerbajdžanu zahynulo 11 civilistov, o vojenských obetiach nehovoril. Obe krajiny sa v utorok navzájom obviňovali z ostreľovania svojich území mimo oblasti Náhorného Karabachu.
Náhorný Karabach, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pre ruskú štátnu televíznu stanicu Rossija 1 uviedol, že Baku je odhodlané rokovať o riešení situácie, ale Arménsko bráni procesu.
"Arménsky premiér verejne vyhlasuje, že Karabach je Arménsko, bodka. O akom rokovacom procese môžeme v takomto prípade hovoriť?" pýtal sa Alijev.
Poznamenal, že podľa zásad sprostredkovaných Minskou skupinou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bola založená v roku 1992 s cieľom vyriešiť konflikt, "územia okolo bývalej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti by mali byť prevedené na Azerbajdžan".
Alijev uviedol, že ak arménsky premiér Nikol Pašinjan povie, "že Karabach je Arménsko a že by sme mali rokovať s takzvaným bábkovým režimom Náhorného Karabachu, snaží sa narušiť formát rokovaní, ktorý existuje už 20 rokov".
Pašinjan zase pre Rossiju 1 povedal, že "je veľmi ťažké hovoriť o rokovaniach, keď prebiehajú konkrétne vojenské operácie". Podľa jeho slov nemá konflikt vojenské riešenie, pričom vyzval na kompromis. Ale najskôr musí Azerbajdžan "okamžite ukončiť agresiu voči Náhornému Karabachu a Arménsku", zdôraznil Pašinjan.
"Všetci to vnímame ako existenčnú hrozbu pre našu krajinu, v zásade to vnímame ako vojnu, ktorá bola vyhlásená Arménom, a naši ľudia sú teraz jednoducho nútení využiť právo na sebaobranu," dodal arménsky premiér.
Od nedele hlásilo ministerstvo obrany Náhorného Karabachu 84 zabitých vojakov. Alijev uviedol, že na strane Azerbajdžanu zahynulo 11 civilistov, o vojenských obetiach nehovoril. Obe krajiny sa v utorok navzájom obviňovali z ostreľovania svojich území mimo oblasti Náhorného Karabachu.
Náhorný Karabach, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska.
www.ZIVOTPO.sk
